Pokémoni museli vstať z mŕtvych, aby som sa rozhodol napísať nový článok. Až takto som dopadol.
Autá a ženy. Tak často porovnávaný vzťah k nim má skutočne niečo do seba. Ja som sa to naučil na vlastnej koži.
Krátke zamyslenie sa nad tým, prečo je mainstreamová súťaž lepšia ako odborná.
Kto by to bol kedy povedal, že jedného dňa budem robiť to, čo ma baví. Kritizovať a tešiť ľudí zároveň.
Človek má jedinečnú schopnosť naštvať sám seba. A to sa mi pri zamyslení nad súčasnou situáciou na (prevažne) literárnom trhu podarilo. Prečo nedáme šancu začínajúcim autorom?
Zopár kociek s obrázkami a takmer žiadne pravidlá. Dá sa na tom vybudovať zábavná hra? Dá.
Je pravda, že je na svete dosť ľudí, ktorí žijú aktívnejšie ako ja... ale občas aj motyka vystrelí a aj ja sa ocitnem na vrchole nejakého kopca v Rakúsku.
Dve a dve sú tri, čo rok dal a vzal alebo ako som posledných 366 dní bačoval.
Far over the misty mountains cold... žil v nore jeden Hobit. Vlastne tlupa trpaslíkov.
Zvykli sme si na nich tak, že niekedy nedokážeme odoslať správu bez toho, aby sme na koniec neprihodili aspoň nejaký intepunkčný fejs.
Tešil som sa naň ako už dlho nie. Pretože som mal v pláne ísť domov. Mal.