**"Sybila vynorila hlavu nad hladinu. V karmínových vlasoch sa jej tvorila pena a stekajúce pramienky hustej tekutiny kopírovali peknú tvár. Čistá vypnutá pokožka sa bez jedinej viditeľnej vrásky tiahla od očí cez laniu šiju až po dva dokonalé kopčeky na hrudi, strácajúce sa pod nepriehľadnou hladinou.
'Prajete si ešte pridať?' spýtala sa služobná ľadovým hlasom.
'Nie,' odvetila Sybila, 'dnešný detský kúpeľ mi celkom stačil. Ale môžeš otvoriť okno, je tu trocha dusno,' dokončila žena spevavo a osuškou si začala stierať krv z tváre."**
Mám pocit, že s iným úvodom ako napríklad tento autor automaticky putuje do šedi priemernosti, ktorá sa dusí pod návalom neinovatívnych a bezduchých "rádobyhrdinov", neschopných vykonať nič mimo ich charakterového rámca. Samozrejme, každú preliatu kvapku je potrebné zdôvodniť ešte aj v poďakovaní na konci rukopisu, pretože ináč ide o samoúčelnú brutalitu, ktorá sa hnusí všetkým bez rozdielu. A v neposlednom rade, nesmie sa to s vysvetľovaním zase preháňať, lebo v opačnom prípade môže kritik vyhlásiť obľúbené: "čitateľ nie je ovca!", čím vlastne zhrnie, že autor je zbytočne rozvláčny, zahľadený do svojej naivnej dokonalosti, a tým pádom stratený v dutej vaječnej škrupine svojho narýchlo spatlaného univerza.
Viete, čo ja vám na to poviem? Svet je dosť veľký pre všetkých. Či už ide o deviantov zaťažených na hambaté anime obrázky, milovníkov komplotov a jahodových kompótov, fanúšikov gore príbehov aj rozprávkových... rozprávok, plných kázne a spravodlivosti. Ja si rád prečítam stú adaptáciu Howardovho Conana, ak príde v balení, ktoré som už stokrát nevidel. Stačí, že prinesie aspoň niečo nové. A vlastne ani nemusí - obľúbené príbehy si často prežívame stále dookola a nevadí nám, že v polovici ten istý hrdina umrie zas a znova. On tam má umrieť, lebo bez toho by to nebolo ono. Rovnako v putovnej fantasy stretne skupina dvesto postáv a v každej sci-fi sa po*erie technika v tej najnepríhodnejšej chvíli. Preto sú navzájom do seba zaľúbení vždy aspoň traja hrdinovia a mravné ponaučenia sú vo svojom jadre zakaždým tie isté. Pretože ide o nemenné pravdy a záleží len na tom, či fanúšik prijme formu, ktorou mu ich autor predostrie. A viete, čo je na tom také skvelé?
Fanúšik sa nájde. Vždy.