Autor: Marek Slabej
Predstavte si ten boom pokroku, keby sme narazili na inteligentný život pochádzajúci mimo našej slnečnej sústavy. Parná revolúcia by pôsobila už iba ako úsmevná poznámka na okraji kníh učebníc dejepisu. Samozrejme, je to iba názor. V poradí tretia súťažná poviedka, Ai, ponúkla trocha odlišný pohľad na takéto stretnutie než Marekovo dielko, ale tieto dve poviedky nemožno porovnávať.
Otázka porozumenia sa vyvíja zopár dekád po úspešnom stretnutí s mimozemskými civilizáciami, kedy ľudstvo už ovládlo pohon na antihmotu a vydalo sa kolonizovať cudzie svety. Jednej takej výpravy sa čitateľ aj zúčastní v sprievode posádky kolonizačnej vesmírnej lode. A aby cesta nebola príliš nudná, celé plavidlo preletí okolo rodiacej sa čiernej diery, ktorá ho ako na centrifúge vymrští zopár parsekov mimo kurz a pre istotu ešte aj pokazí niekoľko systémov. Kde niekomu by tento úvod ako zápletka bohato stačil, Marek ide ešte ďalej. Zopár kilometrov od našej lode sa totiž zjaví ešte jedna loď, tá však nepatrí žiadnemu známemu mimozemskému druhu. A sranda môže začať.
Poviedka je skvele rozdelená na dve scény, ktoré zachytávajú situáciu na jednej aj druhej lodi. Hlavnými hrdinami sú ľudskí telepati s kapitánom a zástupca neznámej rasy, ktorý mi popisom nápadne pripomínal mroža. Nesmejte sa však, tento mrož má husté meno (Rassfieh) a ešte hustejšie schopnosti a zmýšľanie. n[<<]
Autorovi sa perfektne podarilo naviesť čitateľa na myšlienkové pochody zástupcu rasy, ktorá kočuje vesmírom a bez najmenšej emócie využíva miestne zdroje, nehľadiac na osud pôvodných obyvateľov. Spôsob rozprávania, vnútorné monológy a úvahy, všetko je ladne poskladané do efektnej mozaiky, ktorej výsledkom je celistvý pohľad na život z trocha inej perspektívy. Práve tá jednoduchosť a plynulosť pridávajú na uveriteľnosti a minimálne v tomto smere autorovi dávam veliké plus.
Na druhej strane aktéri na ľudskej strane nie sú až takí zaujímaví. Nájdeme tu zopár archetypov (romantický hrdina, tvrdá profesionálka), ktoré aj napriek tomu, že sa držia svojho scenára, zbytočne neprehrávajú svoje role. Keď je nutné vykonať hrdinský čin, viete, kto ho urobí, ale nerobí to s veľkou pompou. To sa mi síce páčilo, ale beztak som čakal trocha zaujímavejšie charaktery.
Vytknúť tejto poviedke po obsahovej stránke skutočne nemám čo a veľmi sa mi páčila napríklad drobnosť s aplikovaním double-sight (ktorí čítali, pochopia) v podaní ľudských aktérov. Čo sa gramatiky týka, občas mi do očí udreli divoké čiarky a v úvode dve slovesá v trpnom tvare hneď za sebou, ale to sú skôr hnidopišské podpichovania, ktoré by po bedlivejšej korektúre boli z dielka bezpečne odstránené.
Nebudem prezrádzať nič viac z príbehu, pretože pri poviedke býva každá informácia väčším spojlerom než pri dlhšom útvare. A pri tejto poviedke to platí o to viac, všetko v príbehu totiž na seba nadväzuje a keby som čokoľvek spomenul, dej pred tým by už nebol taký zaujímavý. A ja čitateľov o tento naozaj solídne napísaný zážitok pripraviť nechcem.
Celú poviedku si môžete prečítať na adrese: http://kultura.sme.sk/c/6945136/cena-fantazie-marek-slabej-otazka-porozumenia.html