CeFa 2013
Tento rok sa udialo zopár zmien. Ako v pravidlách, tak aj v mojom prístupe k tejto súťaži. V prvom rade musím poznamenať, že konečne bolo zavedené pravidlo na základe ktorého môže do súťaže poslať autor iba jeden súťažný text. Diel zaslaných do súťaže tak citeľne ubudlo (tento rok ich bolo poslaných "len" 138), avšak autori si dali viac záležať na poslanom diele. Teda... aspoň mali.
Výsledky prvého kola
Dnes, dvanásteho septembra, prebiehalo vyhodnotenie prvého kola tejto súťaže, ktorá odštartovala posledným májovým dňom. Konalo sa v priestoroch nového partnera Ceny Fantázie, kníhkupectva Martinus, ktoré pripravilo pekné pódium, stoličky a aparatúru pre účinkujúcich, aby všetko prebehlo bez komplikácií.
Hlavný administrátor, Ivan Aľakša, uviedol päťčlennú porotu, ktorá sa postupne vyjadrila ku kvalite ročníka 2013. Keby som mal zosumarizovať ich názor, tak by som povedal, že kvalita diel bola priemerne vyššia ako posledný rok (čo všetkých čitateľov teší), avšak zároveň výrazne stúpla diverzita diel. Medzi zaslanými textami tak bolo možné nájsť omnoho viac paškvilov ako zvyčajne, ktoré svedomito ignorovali základné pravidla pravopisu či ponúkali zápletku iba máličko kvalitnejšiu ako rodinné balenie Tesco keksov. Výsledky a kompletné mená finalistov ako hlavnej, tak aj vedľajších kategórií budú zverejnené na množstve iných webov, napríklad tu - ja sa preto zameriam na moje pôsobenie v tejto súťaži.
Iný pohľad
Môj posledný rok bol na tvorbu snáď ešte skúpejší než ten pred ním. K pripravovanému románu som dopísal nanajvýš zopár stránok, potom bolo dlho-dlho nič, potom som písal nejaké formuláre kvôli novej práci a nakoniec, keď som sa dostal na týždeň domov, som napísal túto jedinú poviedku. Vravíte si: "Idiot, zase si všetko necháva na poslednú chvíľu!" A ja nemôžem nič iné, než súhlasiť. Ako sa blížil finálny termín odovzdávania súťažných prác, vravel som si, že už musím aj ja niečo napísať. Nakoniec som sa však k písaniu podujal v hodine dvanástej (a to doslova), v deň uzávierky súťaže. V čase, kedy by každý iný autor vzdal aj tú poslednú snahu zúčastniť sa, som si ja povedal, že to predsa len skúsim. Chcel som sám seba postaviť pred skúšku, či dokážem zosmoliť text, keď nado mnou visí šibeničný termín. Pozdravil som preto po obede rodinku, uvelebil sa pohodlnejšie na stoličke v kuchyni, naklonil si správne tablet, zapol bezdrôtovú klávesnicu a začal písať.
Ťaživá poviedka o mysterióznych úmrtiach v rodinách žijúcich v domčekoch na jednej ospalej slovenskej prímestskej ulici vznikala ako číry prúd myšlienok pomätenej mysle. Ináč to o sebe skutočne napísať nemôžem, pretože krátko po štvrtej hodine som vyčerpaný zložil ruky z klávesnice a ďakoval nebesám za to, že som od stresu neskolaboval.
nasledovala blesková cesta do maminej práce, kde sa vytlačila jedna povinná kópia a vyplnila sa prihláška. Vtedy som stihol dielo skontrolovať nanajvýš tak raz, vo Worde odstránil najväčšie preklepy a v presvedčení, že toto bude najväčšia katastrofa vo svete literárnej tvorby, som o piatej, tesne pred záverečnou, dobehol na poštu.
Výsledok? Akože fúha
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa moja poviedka ocitla na 68. mieste. Ja viem, minulý rok som skončil siedmy, tento rok to teda bolo o celých 61 priečok horšie. Pred vynášaním súdov a nadávaním mi do lenivcov a neschopákov je však rozhodne nutné uvedomiť si fakt, v akých podmienkach a časovom limite vznikal môj súťažný príspevok. Počas písania som mal zopár skratov, a predsa som dokázal vytvoriť jednoliaty text s konzistentným príbehom, myšlienkou rozťahanou na celých osem normostrán a keby som mal ešte hodinku k dobru, opravil by som aj - citujem jedného z porotcov - stupídny záver.
Je to jednoducho hrejivý pocit a pohladkanie ega, ak uvážim fakt, že dielo, ktoré som doslova vyfľochol na svet za približne štyri hodiny, dokázal v očiach poroty zaujať viac ako polovica všetkých súťažných poviedok, z ktorých niektoré ich autori upravovali a pilovali možno aj mesiace. A vkladali do nich svoje nádeje.
Tento rok som teda cielene neútočil na popredné priečky. Overil som si však, že aspoň pre časť čitateľskej obce jednoducho písať viem (svedčí o tom priepastná škála udelených bodov porotou - 3, 4, 4, 8 a 8 bodov), takže s písaním rozhodne nemienim len tak seknúť. Predsa len, čakajú ma ešte dva diely románu a kvantum menších textov na publikovanie. Snáď :)