autor: Molly
Po dlhom čase som si znova povedal, že poteším niekoho rozborom či recenziou jeho tvorby. Do oka mi padla práve táto zbierka, ani neviem prečo. Najskôr to bolo peknučkými podpornými komentármi a jedným naozaj neoservítkovaným vyjadrením, že tieto diel(k)a nemajú žiadnu umeleckú hodnotu. Záujem bol teda vzbudený a trebalo už iba jediné - čítať.
Priznám sa, že som zatiaľ prečítal iba asi 20 strán z Mozaiky. Možno sa ešte v budúcnosti pozriem na ďalšie kusy tvojej tvorby, ale... (slovo zarezonovalo priestorom).
Ktosi nižšie to už spomínal a ja s ním musím len a len súhlasiť - za nič na svete sa nemôžem zbaviť dojmu, že tie texty sú denníkové. Z každej vety na mňa padá osobný, zainteresovaný prach, akoby si sa nemohla zbaviť jednostranného pohľadu. Iste, mozaika skladá príbeh, príbeh ukrýva tajomstvo a za tajomstvom vždy stojí nejaká skúsenosť. Pri písaní je ale nutné túto skúsenosť aj nejako podať a toto je podľa mňa najväčší kameň úrazu pri tejto tvojej tvorbe.
Z každej strany, ktorá je vlastne minipríbehom, som mal pocit, že aj keď čítam tu o žene, tam o matke, synovi alebo macíkovi, jedná sa iba o obal, aby vyjadril základnú melancholickú myšlienku. Pripomína mi to nekonečné za-srdce-chytajúce virálne správy o chorých detičkách, na smrť chorých zaľúbencoch alebo matke s pätnástimi deťmi, mužom na vozíku a postupujúcim parkinssonom. Okrem snahy zaujať citovo je tam ešte jeden spoločný prvok - navlas rovnaká štylistika.
Krátke, úsečné vety príbeh pomáhajú príbehu odsýpať rýchlo, ale tempo sa nijako nestupňuje. Dramatické momenty plynú rovnako rýchlo ako úvod, ktorý by najmä v takýchto krátkopisoch mal byť o to viac rozlíšiteľný. V konečnom dôsledku som sa občas pristihol ako nevnímam tok textu, ale iba čakám na poriadnu dlhšiu vetu či nedajbože súvetie. Kde nič, tu nič. Skutočne, aj v tak krátkom príbehovom úseku by bolo dobré sem-tam hodiť čitateľovi aj dlhšiu vetu. Opisy sú síce zakaždým trefné a atmosféra takisto, no nie vždy platí "rozdeľ a panuj".
Škoda, povedal by som. Gramatika ti cudzia nie je, nápady by to boli dobré a možno nejaká tvoja druhá tvorba je naozaj podareným manifestom literatúry "vyhasnutej sviečky" (tzn. depresívnej, ale v dobrom). Táto kôpka pidipríbehov ale bohužiaľ u mňa neobstála a okrem nenálady, ktorú mi priniesli do mysle mi bohužiaľ nemajú čo ponúknuť.
Dielo samotné si môžte prečítať na: http://www.mamtalent.sk/.phtml?program=1&ma__0__id_b=4898