"Pozri sa, ako čumí z okna," šepol spolujazdec šoférovi a mykol hlavou k zadnému sedadlu. Za sieťovou oceľovou prepážkou sedel Norman. Neustále si spútanými rukami odhŕňal dlhú ofinu a bez slova sledoval ruch na ulici. n "Pff," odrfkol si vodič po pohľade do spätného zrkadla. "Akoby svätý z neba padol."n "Presne, presne, čistý tento... ééé, ako sa volá? To je jedno. Ten svätý," pritakal spolujazdec a vzápätí cez zatvorené okno okríkol starú pani tlačiacu pred sebou nákupný vozík plný mrazených kurčiat. Šofér kolegiálne udrel do klaksónu a keď babička takmer dostala infarkt, spokojne sa uškrnul popod fúzy a zabočil do centra.
Norman bol svätý. Teda, občas si posedel v krčme, čo stála rovno oproti jeho domu a fajčil jednu od druhej, ale ak by turista prišiel do mesta a chcel nájsť nejakú pamätihodnosť, každý, kto poznal Normana, by ho odkázal priamo k nemu. Večne strapaté plavé vlasy sa mu v slnečnom svite ligotali ako svätožiara a biely rolák s čiernou košeľou, ktoré nosil či bolo leto, či zima iba utvrdzovali v tom, že ten chlapík jednoducho nie je normálny. Nebolo chvíle, kedy by ho susedia nevideli usmievať sa. A ľudí Normanova večne dobrá nálada nesmierne urážala. Vytáčala ich do nepríčetna, už ho pár krát samou nenávisťou aj zbili, avšak Norman sa všetkým neprajníkom zakaždým odvďačil iba milým úsmevom a nejakou optimistickou poznámkou, ktorá ich rozpálila do biela o to väčšmi, o čo viac mu predtým ublížili. n Automobil zastavil pri obrubníku, spolujazdec si zatiahol modrú čapicu hlbšie do čela a rázne vystúpil. Norman sa presunul k oknu bližšie k chodníku, sledujúc svojho sprievodcu ako prichádza k novinovému stánku. Vysoký žltý muž s hustou hrivou sa vyklonil z tieňa búdky plnej novín, tabaku a desiatok poldeci uväznených v plastových kelímkoch a zložil z pultu ligotajúce sa kolkové známky. Pred očami nového zákazníka ešte prelepil pôvodný kolok na krabičke cigariet svojím, založil cigarety do výkladu, a potom zabrechal čosi v zmysle, čo od neho chlpatý chce. Chvíľu sa naťahovali, žltý chlap si schuti odpľul až takmer muža trafil, no nakoniec sa natiahol kdesi do útrob tej drevenej búdy a vytiahol maličký papierový balík. Muž s čapicou ho schmatol, brnkol prstom do malého šiltu na pozdrav a vrátil sa do auta. n "Čo si sa s ním toľko zahadzoval?" zabručal šofér, keď sa znova pohli. n "A čo som ho mal na mieste zastreliť?" n "A?" n "Idiot. Nabudúce si ten holandský sajrajt zbieraj sám!" n "Popriali ste mu pekný deň? Dnes je skutočne pekný deň, ešte aj slnko vyšlo . V predpovedi dnes hlásili snehové prehánky. Mali ste mu zaželať pek-" ozval sa nečakane Norman, no spolujazdec iba čosi nezrozumiteľne, no dostatočne nahlas vyprskol a lakťom tresol do oceľovej sieťky, až sa celá zatriasla. Chlapík vzadu sa na to iba usmial, oprel o sedadlo a začal si hmkať pesničku.
Zastavili až pred budovou policajnej stanice. Šofér sa vyprostil spoza volantu, schmatol Normana zo zadného sedadla a vytiahol ho na chodník. n "No poď, svätý!" okríkol ho spolujazdec, kráčajúc hore schodmi si napravoval uniformu. n Norman bol na policajnej stanici mnoho ráz. Raz dokonca kvôli banalite v jeho krčme; to sa vtedy pokúšal dohovoriť jednej žene pochybných mravov, aby si už nenalievala ďalší pohárik, keď ho tá žena okríkla, tresla hrubým pohárom po hlave a - aby sa nepovedalo - zrevala na celú krčmu, že jej Norman robil návrhy. Do piatich minút ho zbalila polícia ako sexuálneho delikventa a vyše osem hodín vysvetľoval na stanici, že dokopy o nič nešlo a aj keby, odkedy je protizákonné robiť návrhy prostitútkam?
Vstupná hala páchla po bezdomovcoch. Jeden ležal pripútaný na lavičke, ďalší sa špáral v nose a podchvíľou obdivoval svoje úlovky, tretí vošiel hneď za nimi, s uniformovaným sprievodom. Uprostred haly si ako malý boh v rozheganom kresle sedel informátor, ktorý ak práve nežral karamelovú šišku, umazanými prstami lenivo ťukal do klávesnice. Norman so sprievodom k nemu podišli a až keď šofér rukou veľkou ako lopata tresol po pulte, malý boh zodvihol hlavu. n "Fo je?" spýtal sa ležérne. n "Zaistili sme podozrivého z prípadu #782-89. Máme ho hodiť rovno do vyšetrovačky?" n "Pofkajte, fpýtam fa," odvetil malý boh a zatiaľ, čo vytáčal nadriadeného, v ústach sa mu striedavo objavovali a mizli kúsky stopercentne mastnej šišky. Keď sa konečne druhá strana ozvala, zamrmlal do slúchadla, potom chvíľu hmkal a pritakal a nakoniec zodvihol hlavu aby s výrazom zmoreného umelca odporučil Normana premiestniť rovno do vyšetrovačky. n n Vyšetrovačka bola malá, kachličkami ohádzaná miestnosť s nepríjemne bodavým žltým svetlom, načo Norman reagoval priam detským "jééj, ako letné slniečko," za čo si vyslúžil jednu po hlave a tvrdý dopad na kovovú stoličku s dreveným sedadlom. n "Tu počkáš, kým príde vyšetrovateľ," inštruoval Normana spolujazdec, otočil sa na mieste a dal sa na odchod. Iba na poslednú chvíľu sa Normanovi podarilo začuť, ako sa spolujazdec spytuje šoféra, čo po tom svätom bláznovi môže chcieť mravnostné. Hneď nato sa však dvere do vyšetrovačky s rachotom zabuchli a keby sklenená výplň nebola pretkávaná drôtenou sieťou, na zúfalo zodrané linoleum by už dopadli žiariace kúsky skla. n Po desiatich minútach Normanovi konečne prestalo tiecť z nosa a zvykol si aj na hluk rútiaci sa z ostatných častí stanice, keď sa dvere do vyšetrovačky otvorili a dovnútra vstúpila žena. n Čierne nohavice s modrou blúzkou obopínali udržiavanú postavu a hnedé vlasy zopnuté do chvosta pohupovali zo strany na stranu, sprevádzajúc každý jej krok. Bez slova zhodila na stôl štós papierov, formulárov a jednu knihu, zatvorila dvere, sadla si oproti Normanovi na omnoho pohodlnejšiu stoličku, vypla chudobnú hruď aby pôsobila sebavedomejšie a začala: n "Norman Goodman?" n "Áno, madam." n "Istotne viete, prečo ste tu." n ?Nie, to teda neviem,? odvetil Norman a doširoka sa usmial, akoby ani nečakal odpoveď. n Žena sa na okamih zháčila, potom si pritiahla k sebe jeden spis, otvorila ho a po chvíľke pokračovala: n "Pozerám, že ste pekne problémový občan. Máte na svedomí toľko nelichotivých skutkov, až mi je divné, že ešte nesedíte v base." n "Prepáčte, madam, ale ja nemám prečo sedieť," odvetil Norman. n "Opakované pouličné výtržníctvo, obťažovanie sexuálne, obťažovanie maloletých, ohrozovanie zbraňou, krádeže; mne sa zdá, že tu máte dostatok záznamov minimálne na nápravný ústav, pán Goodman," odsypala žena tak cudzím tónom, až Normanovi klesli kútiky vysmiatych úst. n "Madam, toto sú všetko nezmysly," ohradil sa, v mysli sa pokúšajúc rozpamätať aspoň na jeden jediný z vymenovaných prečinov. Nech sa ale snažil ako chcel, jeho myseľ bola dokonale prázdna. n Nato žena siahla po hrubej knihe. Chvíľu na ňu povýšenecky pozerala, potom zodvihla zrak a sivozelenými očami preskúmala zmätenú tvár muža naproti. Po dramatickej pauze knihu postrčila po stole, až sa zastavila priamo pred Normanom. n "V skorších výpovediach ste uviedli, že sa riadite výhradne týmto "zákonníkom". Ste si vedomý, že váš "zákonník" je absolútne v rozpore s právnymi normami tejto krajiny a špeciálne tohto mesta?"n Norman sa opäť usmial: n "Madam, táto kniha je iba mojím sprievodcom. Neriadim sa ňou doslova. Keby áno, musel by som niekoho raz za čas asi ukameňovať, prípadne pribiť na kríž. Viete, bezvercov a tak..." n "Prečo ste to teda ešte neurobili?" spýtala sa zrazu žena s nebadaným prekvapením v hlase. n "Nemôžem, je mi to proti srsti," odvetil Norman a úsmev mu z tváre znova zmizol. n Žena sa spýtavo zadívala do zrkadla, pozrela na muža v putách a siahla po druhom spise, z ktorého vytiahla zopár fotografií. n "Na týchto fotografiách očitých svedkov je zreteľne vidieť vaše zločiny, ale pre úplnosť, chcem sa spýtať; ste ochotní sa na nich identifikovať?" n Norman vzal fotografie do rúk. Na troch pomáhal starému pánovi nakladať do kufra auta nákup z košíka, zatiaľ čo pán v šialenom strachu utekal pre ochranku obchodného domu. Na ďalšej otváral dvere žene s kočíkom, na posledných dvoch boli zábery ako napadol muža, ktorý priamo na ulici udrel svoju ženu. n "Takže? Ste na tých fotografiách vy?" n "Áno," prikývol Norman. "Nechápem ale, čo je to za dôkazový materiál, veď som nerobil nič zlé." n "Veď práve!" okríkla ho žena nečakane. "Nemôžte byť dobrý, je to nemorálne!" n "Pomáhať druhým je zlé?" n Žena pohoršene cúvla:
"Je to neprijateľné!" n "Čože?" spýtal sa stále pokojný Norman.
"Zákony našej krajiny nepripúšťajú, aby sa niekto takto beztrestne správal! Je to nezvládnuteľný stav!"n "Tak čo odo mňa chcete?" spýtal sa vyšetrovateľky sucho. Hlas mal pevný, ale už sa vôbec neusmieval. n "Priznávate, že ste dobrý občan?!" n "Sama vravíte," odvetil Norman.
Nato sa žena takmer okamžite postavila zo stoličky a sivozelené oči uprela na zrkadlo. Uhladila papiere a knihu do kôpky, dvihla ich k hrudi a vymeneným, celkom ľadovým hlasom prehodila: n "Myslím, že toto nám bude stačiť. Pán Goodman, z moci udelenej mi Úradom vás zatýkam ako nepriateľa režimu. Kolegovia vám prečítajú vaše práva," dokončila a zmizla v otvorených dverách. n