Pišta Vandal - Lotrove kázne

Ak dostanete v živote niečo zadarmo, utrúste za to aspoň jedno dobré slovo. Aj keby to malo byť za kopanec.

Výrok, ktorý mi teraz napadol, reflektuje moje dojmy z tejto útlej knižky asi tak na osemdesiat percent, teda po koniec prvej vety. Ide, samozrejme, výsostne o môj subjektívny názor a mnohí si s ním môžu veselo vytrieť hoci aj zrak, ale stojím si za ním a po dočítaní poslednej kázne môj názor na Pištu a jeho výtvor už len tak niečo nevyvráti. Pišta napísal dobrú vec.

Jean Claude Vandal

Priznám sa, o tejto osobe toho veľa neviem. Stretli sme sa na vyhodnocovaní Martinus Ceny Fantázie 2014 v Inchebe. Už na prvý pohľad z neho sršala energia a radosť zo života - veselé líca starostlivo zahalené zlatisou bradou posilňovali dojem z neustupujúceho úsmevu, aj keď spoluporotkyňu Luciu tretíkrát vytočil priamo na pódiu.

Práve na tomto mieste som k tejto knižke prišiel. Ponevieral som sa po priestoroch, odrazu sa tam zjavil on, vtisol mi do rúk akúsi brožúrku a odpelešil kdesi inam. Ja som sa pozrel na novozískaný dar a ono to nebola brožúrka, ale knižka. Obálka ma zaujala hneď na prvý pohľad, názov však dával tušiť, že asi nepôjde o čistú beletriu. Napriek mojim osobným preferenciám, ktoré knihy poctím svojím pohľadom došlo na slová z perexu napísaného hore a povedal som si, že keď už som tú knižku dostal zadarmo, tak si ju aj prečítam.

Pišta Filan

Knižka je tematicky rozdelená do dvoch častí: Na počiatku bola žena a Knižné revy. Prvá časť zaberá podstatnú časť tejto zbierky úvah a zaoberá sa pomerne všednými témami. Druhá je špecificky vyhradená na zážitky spojené s knihami, skrachovancami (akože umelci... oukej, trápny som) a umením ako takým. Počas čítania jednotlivých príhod som si však zakaždým spomenul na nedeľné obedy u nás doma, ktoré nám aj teraz čas od času spestruje Boris Filan svojou Pálenicou v slovenskom rozhlase. Zdanlivo bezstarostné povedačky o bežných veciach v sebe do posledného riadka ukrývajú nejaké to posolstvo, či už späté s ľudskosťou, nádejou, hravosťou alebo spomínaním na budúce staré časy. Narozdiel od Filanových neuveriteľne detailných príbehov som sa však pár krát pristihol, že sa na Pištu hnevám - text začne, korešponduje s nadpisom, no odrazu sa nejako neočakávane zvrtne a zakončí sa tak, až mám pocit, že pôvodná myšlienka na konci máva nadpisu iba spoza okna. Toto je asi najväčšia slabina týchto Kázní - ľahká nekonzistencia textu.

Pišta Vandal

Pre tých z vás, ktorí iba čakali na to, kým sa vybúrim, aby mohli skandovať: "Do-raz ho! Do-raz ho!" však musím hneď jedným dychom dodať, že väčšina mikropríbehov je vskutku podnetná a neraz sa pristihnete, že hľadíte von oknom a aspoň sekundu-dve rozjímate nad tým, čo ste práve čítali. Áno, tri sekundy nie sú bohviečo, ale v dnešnej dobe sú aj štyri sekundy, počas ktorých zastavíte svet okolo seba aj tak úctyhodný výkon.

A čo tejto zbierke spomienok hrá do karát najviac? Štruktúra. Každý jeden príbeh zaberá nanajvýš stranu a pol. Bez výnimky. Zvykol som si čítavať túto zbierku počas raňajok a vydržala mi niečo vyše týždňa. Za túto krátku dobu mi vnáranie sa do Pištových pamätí celkom vliezlo pod kožu a naučil som sa podľa nich dokonca rátať čas. Jeden rožok, to sú dva príbehy. Teraz len rozmýšľam, koľko som ja tých rožkov vlastne pojedol. A je to vlastne jedno; s kázňami tohto lotra sa aj tak trávili ľahšie.

Marek J. Kolcun
Hore